Náš pohybový aparát má nejaký rádius pohyblivosti. To znamená, že akonáhle kĺb narazí na jeho limit, ďalej už sa nemôže pohnúť. Prípadne mu nie je umožnené hýbať sa neobvyklým smerom. U hypermobilních ľudí to ale môže byť inak. Ide o neškodný stav, alebo je potrebné kvôli nemu vyhľadať pomoc odborníka?
Aj keď nás rôzne technické vymoženosti dneška naučili, že je možné sa pohybovať prakticky všetkými smermi, pre ľudské kĺby a pohybový aparát to až tak úplne neplatí. V skutočnosti pomerne často narážame na limity pohyblivosti, za ktoré už sa nemôžeme dostať. A ak náhodou áno, väčšinou si pri tom koledujeme o dosť nepríjemné zranenie, alebo o úraz.
Existujú medzi nami ale ľudia, ktorí sú oproti nám ostatným nápadne pohyblivejší. Mnohokrát sa svojím telom dokážu tak nezvyčajné kúsky, že môžu nájsť uplatnenie medzi artistov v cirkuse. (Či v inom zoskupení, kde je veľká pohyblivosť a nezvyčajnosť výhodou.)
Je ale hypermobilita v reálnom živote skôr plusom, alebo prekážkou?
Čo je to hypermobilita?
Hypermobilita je termín pre stav, počas ktorého môžu niektorí ľudia (bez bolesti) prekračovať hranice mobility kĺbov iných ľudí. Podľa všetkého vzniká preto, že tkanivá, ktoré držia kĺb na mieste, sú voľnejšie. Hypermobilita môže byť spôsobená aj slabšími svaly okolo kĺbov. Vzhľadom na vývoj ľudského tela je hypermobilita celkom bežná u detí.
Medzi ďalšie dôvody, kvôli ktorým môžete byť hypermobilní, patria:
- Tvar kostí
- Hĺbka kĺbovej jamky
- Rodinná anamnéza
Tieto stavy nebývajú zapríčinené chorobou. Na druhú stranu, v niektorých prípadoch môže byť hypermobilita prejavom nejakého vážnejšieho zdravotného problému. Hovoríme hlavne o Downovho syndrómu, Marfanově syndrómu alebo o Morquio syndrómu. V takýchto prípadoch je kľúčové byť v stálom spojení s lekárom a prípadnú hypermobilitu pacienta riešiť.
Hypermobilita kĺbov
Najčastejšie hypermobilita kĺbov postihuje kĺby našich končatín.
Nie je neobvyklá:
- Hypermobilita kolena
- Hypermobilita ramenného kĺbu
- Hypermobilita lakťov
- Hypermobilita zápästia
- Hypermobilita článkov prstov na rukách
Menej obvyklá je hypermobilita krčnej chrbtice.
Samotná hypermobilita nemusí človeku robiť dlhú dobu problémy. Môže sa ale stať, že po určitom čase (alebo vplyvom úrazu) zaznamenáte bolesti a ďalšie nepríjemnosti, ktoré by vás mali priviesť do ordinácie vášho ošetrujúceho lekára.
Okrem bolesti počas a po skončení pohybe hypermobilních kĺbov hovoríme o náhlych zmenách v pohyblivosti kĺbov. Problematické je aj obmedzenie funkčnosti končatín. Lekár vo väčšine prípadov odporučí rehabilitácie a ďalšie druhy cvičení, ktorých cieľom je posilnenie svalov okolo kĺbov. (A prípadne i vytvorenie návyku, ako sa správne hýbať.) Od bolesťou potom môžu uľaviť lieky a gély.
Hypermobilita u detí
Rodičia si svoje deti zvyčajne pozorne strážia. Preto im môže ich hypermobilita činiť vrásky na čele. Nie vždy je však dôvod sa znepokojovať. Myslite na to, že telo dieťaťa sa neustále vyvíja. A mnohokrát ešte nemá také mechanizmy, ako to dospelých. To znamená, že hypermobilita je u detí celkom normálne. Postupom času by mali túto schopnosť stratiť.
Ak ale chcete mať úplnú istotu, že je všetko v poriadku, nie je nič jednoduchšie, než sa o tomto probléme spomenúť na prehliadke u pediatra. Hlavne dávajte pozor na to, aby dieťa túto schopnosť nezneužíval. Podpora normálneho pohybu by ho mala (aspoň trochu) chrániť pred nebezpečenstvom úrazu.
Hypermobilita a jóga
Jednoduchý pohyb aj za hranicu bežných ľudských možností niektoré hypermobilní jedinca motivuje k fyzicky náročným druhom športu. Môže ísť napríklad o gymnastiku, alebo o balet. Prípadne aj o trochu pokojnejšie jogu, v ktorej sa ľudia stavajú do veľmi komplikovaných pozícií.
Hoci je to určite pozitívna, nie vždy je to pre ľudské telo prospešné. Veľakrát totiž nedokážeme odhadnúť úroveň svojich schopností. A opäť to končí nežiaducimi úrazy a dlhú rekonvalescenciou. Je teda otázkou, či je joga pre ľudí s Hypermobilita tým správnym druhom cvičenia.
Riziko predstavuje predovšetkým skutočnosť, že zatiaľ čo kĺby sa môžu neobmedzene hýbať, pre svaly, ktoré tieto kĺby obklopujú, to moc neplatí. Čo znamená, že hoci môžu hypermobilní ľudia vnímať hodiny jogy ako uspokojivá a ľahké (napríklad oproti nehypermobilním ľuďom), môžu to byť oni, kto bude mať najväčší problém s častými úrazmi.
Samo o sebe sa nedá povedať, že by jóga nebola pre hypermobilní ľudí dobrá. Je ale potrebné premýšľať nad tým, kvôli čomu jogu robíte. Pokiaľ vám ide hlavne o výkon, ego a o prekonávaní samého seba (kedy navyše hrá veľkú úlohu rýchlosť vykonávanie cvičení), jóga pre vás nebude tým pravým.
Naopak, jóga, ktorú hypermobilní človek robí vedome, v úplnom pokoji a bez ega, pre neho môže byť naopak prospešná. Tieto myšlienky vychádza aj z jogy samotnej. Ako určite viete, ide o cvičenie, ktoré je spojené s východnou filozofiou a učením. Preto je dobré si nebrať k srdcu len fyzickú stránku veci. Ale aj tú duševnú.
U toho dávajte pozor na:
- Mierne ohnutie / pokrčenie končatín (to, že vás telo pustí až za hranice je skvelé, ale zo zdravotného pohľadu to nemusí byť žiaduce)
- Pozíciu kĺbov
- Záťaž počas cvičenia (skúste robiť aj to, čo vám príde zložité, aby ste lepšie spoznali svoje telo a jeho možnosti)
Tiež nezabudnite inštruktorovi jogy povedať, že ste hypermobilní. Vďaka tomu by mal pri cvičení viac hľadieť na vašu individuálnu bezpečnosť.
Aj keď je hypermobilita u niektorých ľudí normálne, môže mať negatívny vplyv na zdravie svalov a kĺbov. Okrem správne vedeného pohybu a cvičenia sa preto hodí vyskúšať kvalitnú kĺbovú výživu.